Palec hore - palec dolu

Takto pred rokom sa ozval jeden z čitateľov, že by privítal pri článkoch na našom web-e 'lajkovanie'. Dotiahli sme nápad do konca, technicky doriešili a od marca pridali možnosť články v časti Informácie-komentáre hodnotiť.

Nedávno som dostal rozčúlený mail. Ako vraj niekto môže dať palec hore článku o ďalšom prepúšťaní?? Ako sa mu môže páčiť, že nás idú zase prepúšťať?? On dal okamžite palec dolu a keby mohol, dá ich aj päť a všetky nadol. Pochopil som vtedy, že všeličo sa dá pochopiť všelijako :) a rozhodol sa tému, o ktorej som chcel písať už dávnejšie, rozšíriť aj o iný pohľad.

Palec hore ... palec dolu ...
Článok Hodnotenie článkov na web-e končil slovami 'Zelený palec hore - červený palec dole, čo viac dodať?' Pripojenú otázku 'Páčil sa vám tento článok?' sme po pár týždňoch upravili na jednoznačnejšiu 'Zaujal vás tento článok?', a tá je tam dodnes.

Nenapadlo ma vtedy, že otázka sa dá pochopiť inak ako bola postavená. Na druhej strane, aj ja spomínam na množstvo 'lajkov' pri článkoch o haváriach lietadiel, katastrofách či úmrtiach osobností, keď som sám žasol, prečo pri takom obsahu na ne ľudia lajkujú...

Po krátkej výmene mailov sme si s dotyčným porozumeli. Palec hore znamená, že článok bol napísaný zaujímavo, zaujala ho téma i obsah článku, čítať ho nebolo stratou času, o niečo ho obohatil... A palec dolu, že článok bol hlúpy, zbytočný, zlý, nezaujímavý, čas strávený pri ňom bol zabitý čas, nič mu to neprinieslo. Napokon, preto sme to umožnili, aby sme zistili, čo ľudí trápi a zaujíma, aby sme nepísali veci, čo nikoho neoslovia, ktoré čítať nebudú...

Tri sekundy k názoru
Ináč však stojí otázka... Prečo možnosť, ktorá stojí jedno krátke zamyslenie a dve-tri sekundy času, využíva po prečítaní tak málo ľudí...? Bojíme sa? Koho? Hanbíme sa za názor? Pred kým? Skutočne to zamyslenie sa tak bolí? Aj to dvojsekundové prejavenie prvého pocitu po prečítaní? Alebo si nájdeme to klasické alibi, že niet času? Alebo to zakliknú len tí, čo dočítajú do konca?

Každý článok je možné hodnotiť aj bez prihlásenia, po istom čase aj opakovane. Preto výsledky štatisticky nemajú valnú hodnotu a aj sa takto na ne pozeráme. Sú istou spätnou väzbou, nič viac. Napriek tomu sa nedá nevšimnúť zaujímavosť, že pokiaľ je článok zablokovaný pre registrovaných užívateľov, pribúdajú palce nahor. Hneď po jeho odblokovaní tento trend pokračuje, ale potom sa to všetko zvrtne... Je to absolútne nemenné pravidlo. Zrazu pribúdajú, čítajú a hodnotia tí, ktorým sa články nepáčia, palce sa otáčajú a rastú negatívne hodnotenia aj na staršie články spred pár mesiacov...

Nuž - zasmiať sa, zamyslieť? Neskúmame, nezistíme, lebo to zistiť ani nevieme, palce sú úplne anonymné. Možno nejaká brigádnicka úderka dostala úlohu :). Dôležitejšie ako počet plusov/mínusov je aj tak niečo úplne iné...

Spätná väzba
Dostal som desiatky požiadaviek typu 'zaveste to na web', otázky 'kedy o tom napíšete?', hodnotenia 'to bolo dobré'. Zo štatistiky prístupov vidno, ktoré články sú najčítanejšie, ku ktorým sa ľudia vracajú, ale ani tie so stovkami prečítaní nemajú viac 'likov' ako pár desiatok. Nikdy nepochopím prečo.

Po uverejnení a neskoršom odblokovaní článku vždy vybehnú obe počítadlá - prihlásenia i návštev. Tie však počítajú otvorenie stránky, nie prečítanie článku a už vôbec nehovoria nič o spokojnosti s obsahom textu. Aj prejavená zvedavosť, čo píšeme dačo napovie, ale vôbec nejde o chválu, či palce hore, hoci tie zaiste potešia.

Ide o spätnú väzbu, ktorej je žalostne málo. Mám pocit, že na čokoľvek. To fakt stojí toľko námahy po prečítaní článku kliknúť vpravo hore na jednu z ikoniek a dať autorovi informáciu, či čas strávený pri písaní nebol zbytočný alebo informácia padla na úrodnú pôdu a niečo to čitateľovi prinieslo? Dá sa to povedať o každom článku, ktorý dočítam, či nie? Každý ma buď zaujme alebo unudí, poučí alebo otrávi...

Alebo sa bojíme už aj anonymne vyjadriť svoj názor, a je fakt jedno aký? Alebo treba pripojiť aj alibistické tlačítko 'ani hore, ani dole', aby sa dalo tak, ako sme zvyknutí, nedostať sa s nikým do konfliktu a odpovedať bez prejavenia názoru? Bojíme sa? Koho? Čoho? Alebo už aj toto premýšľanie bolí a rozhodovanie je zaväzujúce? Ale čím? Prečo?

Nečudujme sa potom, keď výsledky ankiet (aj v našej firme) sú také aké sú. Keď dokážeme frfľať akurát tak v krčme na pive či doma pred televízorom, ale málokedy otvorene tam, kde máme alebo môžeme, dokonca úplne anonymne, prejaviť svoj názor...

Skúsme test :). Vopred ďakujeme za akýkoľvek 'like' :). Fakt akýkoľvek, aj negatívny je lepší ako žiadny. Výsledok (počet likov) môže prekvapiť len pozitívne :). Čakám o desať klikov viac ako inokedy, prvý dávam ja :).

05.01.2014 - DL