Zamknutý WEB

Dve slová. Zamknutý web.

Ako málo stačí, aby prišli rozhorčené maily, zopár schvaľujúcich i nechápajúcich - prečo to robíte? Mňa paradoxne najviac potešil verejný príspevok, uverejnený neznámym čitateľom Andrejom vo voľne prístupnej sekcii 'free zone'. Tomuto čitateľovi (a asi nielen jemu) by zjavne web chýbal... 'Dávam 100 palcov dole za uzamknutie webu'... a skutočne pridal 144 palcov smerujúcich nadol. Veľká vďaka za svojrázne prejavenú podporu...

Skúsme sa preto na uzamknutie webu pre verejnosť pozrieť komplexnejšie.

Začiatky
Naša webová stránka vznikla pred tromi rokmi. Pôvodným zámerom bolo vytvoriť interaktívny portál Odborového zväzu Telekom na komunikáciu medzi členmi OZ, s možnosťou rýchlej informovanosti o aktuálnych problémoch a novinkách.

V pomerne krátkom čase sa pôvodný zámer písať o rokovaniach s firmou či interných problémoch vo zväze rozšíril - a to najmä zásluhou firmy. Najprv došlo k cenzúre a neskôr úplnému zrušeniu Blogu ST, komunikačného kanála, ktorý bol pár rokov miestom informácií, pochvaly, kritiky i nespokojnosti, ale častokrát aj výmeny odborných či pracovných problémov medzi zamestnancami. Možno tu bol priestor vyplniť takto vzniknutú medzeru. Ale to sa podarilo len čiastočne. Aktivita či skôr odvaha prispievať bola nižšia ako sme dúfali, možno bolo písaniachtivých členov primálo... Možno aj nami zvolená forma nestačila - napokon, nie sme profesionáli ani v tvorbe ani napĺňaní obsahu web-u.

Zmena
Keď po uverejnení diskusného kontroverzného príspevku jedného zo zamestnancov na Blogu nasledovala nátlaková akcia na jeho odchod z firmy, náš web bol prvým miestom, kde sa o tom písalo. A aj začalo diskutovať. Jeho odvaha, s ktorou tento postup firmy odmietol, sa stala námetom na uverejnenie prvého 'Príbehu...', ktorým sme otvorili seriál (asi) nikdy nekončiacich príbehov, na ktoré by firemní zástupcovia, spomenutí manažéri, právnici, či ľudské zdroje nemali byť hrdí. Príbehy, nech už boli o čomkoľvek, mali vždy mimoriadny ohlas. Ak niekto navrhoval, v akých témach na našom web-e pokračovať a čo zmeniť, príbehy boli to, čo vždy zostalo na prvom mieste so záujmom zachovať a uverejňovať ich viac a častejšie.

Zmenil sa aj spôsob 'odomykania' článkov pre verejnosť. Odvtedy boli články pri publikovaní prístupné pre registrovaných čitateľov, ale po pár dňoch boli otvorené aj ostatným, čiže širokej verejnosti. Treba priznať, že verejnosť bola 'vedľajším produktom'. Cieľová skupina zverejnenia článkov boli zamestnanci ST - nečlenovia odborov bez prístupových práv k uzamknutému obsahu - a toto bol jediný spôsob, ako im ho sprístupniť. Otázkou je, či vôbec a prečo im to ako nečlenom umožniť? Avšak - bola a je to jedna z mála možností, ako o našej existencii, činnosti, snahách, ativitách informovať ľudí, ktorí často len tušia, ak vôbec, že vo firme nejaké odbory sú.

Ak najväčšiu odozvu u zamestnancov vyvolali práve tieto príbehy, asi ľudia vedeli prečo. Čítanosť článkov sa pravidelne zvyšovala a narastal aj počet nečlenov, ktorí sa zaujímali o dianie na našom web-e. Napokon, počítadlo neprihlásených čitateľov hovorí samo za seba...

Kritika
Prišla aj nespokojnosť. Vrchnosť naše články nemá rada. Žiadne čudo. Treba uznať, že väčšinou sú kritické, niekedy provokatívne upozorňujúce na chyby 'tých hore', a hoci nie vždy sú úplne objektívne, striktne pri písaní zdôrazňujeme, čo sú fakty, čo názory či komentáre. Je teraz zbytočné opakovať vety o tom, že Slovak Telekom je dobrý a spoľahlivý zamestnávateľ so slušnými mzdami, perspektívou hlavne pre mladých, vďačnou referenciou, dobrými zamestnaneckými benefitmi i sociálnym programom. To totiž neznamená, že môžeme a budeme tolerovať nedostatky, prehmaty, pokrivkávajúcu slušnosť v komunikácii či nie vždy korektné správanie voči zamestnancom. Máme legitímne právo, ba i povinnosť o tom hovoriť.

Firma vyčíta našim článkom formu, emócie, zbytočné rýpanie do problémov, slovník i zaujatosť voči ľudským zdrojom či manažérom, ktorí sú najčastejším terčom našej kritiky. Je pravdou, že možnosť vyjadriť sa k obsahu priamo na web-e doteraz nemali. Na druhej strane, až na pár výnimiek, o to nikto ani nepožiadal. Môžeme sa len domýšľať, či to bolo preto, že k príbehom na svoju obhajobu často nebolo čo povedať alebo im to nedovolí hrdosť vrchnosti. Platí však, že viacero našich článkov bolo uverejnených až po odsúhlasení, či informovaní dotknutých ľudí, aj na manažérskych stoličkách, ktorí tento postup podporili a ocenili. Nie vždy sa to dalo, nie vždy to platilo a pre niektoré zložky firmy to bohužiaľ nezačalo platiť dodnes...

Po uverejnení série článkov Príbeh Ingrid S. (ktorý stále neskončil) mi neraz bolo vytknuté, že existencia odborov a toto naše 'pranie špinavého prádla na verejnosti' firme škodí, pretože zverejnenie takýchto textov aj pred konkurenčnými firmami nám vo verejnosti kazí meno. Áno, je to pravda. Možno si to nezaslúžime, ktovie, čo sa deje tam, kde na to nemá kto poukázať. Ale naša odpoveď, a za ňou si stále stojím, bola, že my len popisujeme to, čo sa udeje, je to naša opodstatnená reakcia na postup firmy, ktorý nie je vždy v súlade s predpismi či etikou. Ak to nebude, nebudeme mať písať o čom. Navyše, firma možnosť ventilovať nedostatky, nešváry, nespokojnosť prakticky odstavila a komunikujú sa len úspechy, radosť, spokojnosť, nadšenie... a to nie je zdravá komunikácia, práve naopak, vytvára skrytú nespokojnosť a jej neriešenie pôsobí ako známy tlakový hrniec - pri pokazenom ventile ten pretlak v ňom raz ukáže svoju silu...

Kto nás čítal doteraz ...
Zamestnanec ST - člen alebo sympatizant OZ (má neobmedzený prístup), bývalý zamestnanec ST - člen alebo sympatizant (prihlasovacie údaje mu zostávajú na neobmedzenú dobu a pokiaľ má záujem, notifikácia mu chodí na určenú e-mailovú adresu), a po odblokovaní článkov aj ľudia bez prihlasovacích údajov, teda ostatní zamestnanci ST nečlenovia a - verejnosť.

... a kto nás bude môcť čítať od júla?
Verejnosť vo všeobecnosti nie. Ale vo výnimočných prípadoch (tak ako píše Martin vo svojom príspevku v časti FREE), ak bývalí zamestnanci Slovak Telekomu nechcú stratiť kontakt, môže im byť poskytnutý štatút hosťa. Stačí o to požiadať. Presne v zmysle našich pravidiel používania a kategorizácie užívateľov. Takže Martin, Roman a im podobní, kontakt nestratíte, keď ho nebudete chcieť stratiť.
Členom ani sympatizantom zväzu sa pri prihlasovaní nemení nič, prístup k celému obsahu webu je neobmedzený a bez zmeny.
A zostáva posledná kategória. Tá, kde sa toho zmení najviac. Zamestnanci ST, nečlenovia odborov. Doteraz - ako verejnosť či v lepšom prípade ako hostia - mohli jediné. Prečítať a myslieť si svoje, bez možnosti komunikácie... Od júla sa každý zo zamestnancov firmy môže sám a dobrovoľne rozhodnúť, či chce byť našim čitateľom, či chce mať štatút hosťa, či chce dostávať notifikačné maily o nových článkoch, či chce prispievať do diskusií a či sa pod svoj príspevok podpíše vlastným menom alebo nickom. Zmenu pripravujeme v nádeji, že možno práve 'hostia' vlejú viac odvahy a nových pohľadov k témam, ktoré prinášame alebo oni sami prinesú nové námety. Uvidíme, čo zmena prinesie. Ak nič, vrátime sa k dnešným pravidlám...

A ešte niečo. Nebudeme robiť žiadny rozdiel medzi zamestnancami firmy. Či prišli pred štyrmi rokmi od nevesty alebo od ženícha, či sú vo firme rok, tucet alebo tridsať, či sú na prvých alebo posledných rebríčkoch vo firemnej hierarchii. Žiadny rozdiel, každý zo zamestnancov dostane rovnakú ponuku a môže sa rozhodnúť sám a dobrovoľne...

09.06.2014 - DL